Jedným z prvých záznamov o používaní skla pochádza z Mezpotoamie a Egypta. Sklo bolo používané hlavne na výrobu dekoratívnych predmetov a šperkov. Sklo sa začalo používať na zasklenie otvorov v Rímskej ríši čo umožňovalo vytváranie svetlejších priestorov. Pre väčšinu obyvateľstva bolo nedostupné. Kvôli vysokým nákladom a technologickým obmedzeniam bolo sklo považované za luxus.
Stredovek a renesancia
Technologická výroba skla v stredoveku bola na vzostupe ale aj napriek tomu bolo sklo považované za luxus. Gotická architektúra bola špecifická vo využívaní farebnej vitráže, ktoré boli estetickým a duchovným prvkom v katedrálach. Vitráže boli odrazom vyjadrení náboženských príbehov a symbolík. Obdobie renesancia zaviedlo inovativne metódy výroby skla vrátane techniky výroby skla, ktoré umožňovalo jeho rozsiahlejšie použitie.
Priemyselná revolúcia
Priemyselná revolúcia zaviedla zásadné zmeny v technologických postupoch výroby skla. V 19. storočí boli vynajdené nové metódy ako napr.: valcovanie skla. Tato technika dovoľovala značne zvýšiť výrobu plochého skla. To viedlo k tomu, že sklo bolo dostupnejšie pre väčšinu obyvateľstva. Zasklenie okien sa postupne stalo bežnou súčasťou v oblasti stavebníctva čo malo vplyv na kvalitu bývania.
Moderná éra
V 20. storočí sa vývoj v oblasti zasklevania rozširoval vrátane objavov ako bezpečnostné sklo a izolačné dvojité zasklenie. Tieto inovácie postupne zvyšovali a zlepšovali bezpečnosť a energetickú efektívnosť budov. V dnešnej dobe je sklo neoddeliteľnou súčasťou moderného stavebníctva s využitím rôzneho typu skla vrátane samočistiacich alebo fotovoltaickych skiel na výrobu elektrickej energie.
